{"id":1360,"date":"2016-12-20T17:19:18","date_gmt":"2016-12-20T15:19:18","guid":{"rendered":"http:\/\/regiongron.sk\/?p=1360"},"modified":"2023-04-05T11:03:18","modified_gmt":"2023-04-05T09:03:18","slug":"zabudnute-banske-pamiatky-na-strednom-pohroni-cast-1","status":"publish","type":"novinky","link":"https:\/\/regiongron.sk\/hu\/novinky\/zabudnute-banske-pamiatky-na-strednom-pohroni-cast-1\/","title":{"rendered":"Zabudnut\u00e9 bansk\u00e9 pamiatky na strednom Pohron\u00ed - \u010das\u0165 1."},"content":{"rendered":"<p>Srdce stredn\u00e9ho Pohronia \u2013 Regi\u00f3n Gron, obklopuj\u00fa mladovulkanick\u00e9 pohoria \u0160tiavnick\u00e9 vrchy, Pohronsk\u00fd Inovec a Vt\u00e1\u010dnik, ktor\u00fdch nerastn\u00e9 bohatstvo v podobe zlata \u010di striebra u\u017e od d\u00e1vna vzbudzovalo z\u00e1ujem.<\/p>\n<h4>Ban\u00edctvo m\u00e1 v pohoriach okolo Hrona bohat\u00fa hist\u00f3riu<\/h4>\n<p>Po\u010diatky banskej \u010dinnosti v okol\u00ed Hrona siahaj\u00fa do obdobia, kedy toto \u00fazemie ob\u00fdvali starovek\u00ed <strong>Kelti<\/strong>. T\u00ed z\u00edskavali zlato ry\u017eovan\u00edm z miestnych potokov alebo povrchovou \u0165a\u017ebou, po ktorej sa v obci Brehy v okol\u00ed <strong>Agra\u0161a<\/strong> a <strong>Lie\u0161nej doliny<\/strong> zachovali po\u010detn\u00e9 <strong>pingy<\/strong> (plytk\u00e9 lievikovit\u00e9 jamy). Podobn\u00e9 pingov\u00e9 polia z obdobia stredoveku m\u00f4\u017eeme n\u00e1js\u0165 aj na <strong>Hul\u00edne<\/strong>, pozd\u013a\u017e hrebe\u0148a <strong>Chlm<\/strong> a samozrejme v okol\u00ed <strong>Novej Bane<\/strong>.<\/p>\n<p>Intenz\u00edvnej\u0161\u00ed rozvoj banskej \u010dinnosti na strednom Pohron\u00ed nastal v s\u00favislosti s <strong>nemeckou koloniz\u00e1ciou<\/strong> v priebehu 13. \u2013 14. storo\u010dia. V tomto obdob\u00ed u\u017e povrchov\u00e1 \u0165a\u017eba drah\u00fdch kovov prest\u00e1vala by\u0165 efekt\u00edvna a za\u010d\u00ednalo sa \u0165a\u017ei\u0165 pod zemsk\u00fdm povrchom. <strong>Prv\u00e9 bane na zlato<\/strong> boli zn\u00e1me u\u017e v roku 1331 v obci Rudno nad Hronom. Pre toto obdobie boli typick\u00e9 <strong>ru\u010dne razen\u00e9 \u0161t\u00f4lne<\/strong> \u2013 kresanice, s pravideln\u00fdm obd\u013a\u017enikov\u00fdm alebo lichobe\u017en\u00edkov\u00fdm profilom. Obdobie rozmachu ban\u00edctva trvalo pribli\u017ene do za\u010diatku 15. storo\u010dia, kedy \u0165a\u017eba za\u010dala upada\u0165 a v obdob\u00ed tureck\u00fdch n\u00e1jazdov a stavovsk\u00fdch nepokojov takmer \u00faplne zanikla.<\/p>\n<h4>Pozostatky po povrchovej \u0165a\u017ebe - Pingy v okol\u00ed Agra\u0161a<\/h4>\n<p>Bansk\u00e1 \u010dinnos\u0165 sa v okol\u00ed Novej Bane za\u010dala <strong>op\u00e4\u0165 rozv\u00edja\u0165<\/strong> v prvej polovici <strong>18. storo\u010dia<\/strong>. So z\u00e1merom post\u00fapi\u0165 s \u0165a\u017ebou do v\u00e4\u010d\u0161ej h\u013abky v\u0161ak nastali probl\u00e9my s vyt\u00e1pan\u00edm ban\u00ed spodnou vodou. Probl\u00e9my s nedostato\u010dn\u00fdm odvod\u0148ovan\u00edm bansk\u00fdch diel vyrie\u0161il anglick\u00fd mechanik<strong> Iz\u00e1k Potter<\/strong>, ktor\u00fd zostrojil a v roku 1724 zaviedol do prev\u00e1dzky <strong>prv\u00fd oh\u0148ov\u00fd stroj na eur\u00f3pskom kontinente<\/strong>. V tomto obdob\u00ed bolo s pou\u017eit\u00edm pu\u0161n\u00e9ho prachu vyrazen\u00fdch mno\u017estvo chodieb s obl\u00fakovit\u00fdm profilom, ktor\u00e9 odkr\u00fdvali nov\u00e9 rudn\u00e9 \u017eily. Ban\u00edctvo na strednom Pohron\u00ed ofici\u00e1lne zaniklo 17. m\u00e1ja 1887, kedy v\u00fdnosom uhorsk\u00e9ho ministra financi\u00ed zastavili posledn\u00e9 prieskumn\u00e9 pr\u00e1ce.<\/p>\n<p>Po\u010das <strong>550 rokov<\/strong> trvaj\u00facej banskej \u010dinnosti vznikol v Novej Bani a okol\u00ed <strong>rozsiahly syst\u00e9m bansk\u00fdch diel<\/strong>, z ktor\u00fdch mnoh\u00e9 m\u00f4\u017eeme obdivova\u0165 dodnes. Existuj\u00fa v\u0161ak aj tak\u00e9 pamiatky, ktor\u00e9 aj napriek svojmu v\u00fdznamu zost\u00e1vaj\u00fa pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov regi\u00f3nu skryt\u00e9. V nasleduj\u00facom \u010dl\u00e1nku v\u00e1m poodhal\u00edme v\u00fdznamn\u00e9 pamiatky po banskej \u010dinnosti <strong>v okol\u00ed obce Brehy<\/strong>.<\/p>\n<h4><strong>Obec s bohat\u00fdmi n\u00e1leziskami drah\u00fdch kovov na brehu Hrona<\/strong><\/h4>\n<p>Obec<strong> Brehy<\/strong> sa nach\u00e1dza v okrese \u017darnovica v Banskobystrickom samospr\u00e1vnom kraji. Obec s 1052 obyvate\u013emi sa rozklad\u00e1 na \u013eavom brehu rieky Hron pod svahmi <strong>\u0160tiavnick\u00fdch vrchov<\/strong> a po\u010das svojej existencie sa presl\u00e1vila bohat\u00fdmi n\u00e1leziskami drah\u00fdch kovov a tradi\u010dn\u00fdmi hrn\u010diarskymi v\u00fdrobkami, ktor\u00e9 boli zn\u00e1me v celom Uhorsku.<\/p>\n<h4><strong>\u0160t\u00f4lne Johan De Deo a povrchov\u00e9 dob\u00fdvky v okol\u00ed Chlmu<\/strong><\/h4>\n<p>V obci Brehy sa zachovali <strong>jedny z najstar\u0161\u00edch<\/strong> pozostatkov ban\u00edckej \u010dinnosti na strednom Pohron\u00ed. Najstar\u0161ie povrchov\u00e9 dob\u00fdvky sa nach\u00e1dzaj\u00fa na \u017eil\u00e1ch <strong>Prie\u010dna<\/strong> a <strong>Johan De Deo \u2013 Filip<\/strong>v okol\u00ed horsk\u00e9ho hrebe\u0148a Chlm. R\u00f4zne ve\u013ek\u00e9 <strong>pingy, sledn\u00e9 ryhy a povrchov\u00e9 dob\u00fdvky z 13. a\u017e 14. storo\u010dia<\/strong> sa tiahnu od vrchu Hul\u00edn a\u017e do \u00fadolia \u0160losberg. V z\u00e1vere <strong>\u00fadolia \u0160losberg<\/strong> sa zachovali tri <strong>\u0161t\u00f4lne Johan De Deo<\/strong>, ktor\u00fdch vznik sa datuje do 13. a\u017e 14. storo\u010dia. Doln\u00e1 \u0161t\u00f4l\u0148a sa nach\u00e1dza v nadmorskej v\u00fd\u0161ke 460 m a v bl\u00edzkosti \u00fastia m\u00e1 typick\u00fd lichobe\u017en\u00edkov\u00fd profil typick\u00fd pre ru\u010dne razen\u00e9 bansk\u00e9 diela, ktor\u00fd je v\u0161ak do ve\u013ekej v\u00fd\u0161ky <strong>zaplaven\u00fd vodou<\/strong>. Objemn\u00e1 halda pred \u0161t\u00f4l\u0148ou sved\u010d\u00ed o zna\u010dnej d\u013a\u017eke bansk\u00fdch chodieb, ktor\u00e9 sa pod\u013ea star\u00fdch bansk\u00fdch m\u00e1p nap\u00e1jaj\u00fa na bansk\u00e9 diela v Rudne nad Hronom.<\/p>\n<h4>Zaplaven\u00e1 Doln\u00e1 \u0161t\u00f4l\u0148a Johan De Deo v \u00fadol\u00ed \u0160losberg<\/h4>\n<p>Od \u00fastia dolnej \u0161t\u00f4lne sa smerom na v\u00fdchod k\u013eukat\u00ed zachovan\u00e1 <strong>ban\u00edcka cesta<\/strong>, ktor\u00e1 vedie k dnes u\u017e zasypan\u00e9mu \u00fastiu <strong>Strednej \u0161t\u00f4lne<\/strong>. V nadmorskej v\u00fd\u0161ke 567 metrov sa nach\u00e1dza vchod do Hornej \u0161t\u00f4lne, ktor\u00fd je v\u0161ak tie\u017e zavalen\u00fd. <strong>V bl\u00edzkosti Hornej \u0161t\u00f4lne<\/strong> sa nach\u00e1dza p\u00f4vodn\u00fd <strong>prekop k podpovrchov\u00fdm dob\u00fdvkam na Prie\u010dnej \u017eile<\/strong>, na ktorom sa dobre zachoval p\u00f4vodn\u00fd lichobe\u017en\u00edkov\u00fd profil a na strope vidite\u013en\u00e9 znaky po ru\u010dnom razen\u00ed. Tento neporu\u0161en\u00fd profil \u0161t\u00f4lne m\u00f4\u017eeme ozna\u010di\u0165 ako <strong>reprezentat\u00edvnu uk\u00e1\u017eku<\/strong> tunaj\u0161ieho stredovek\u00e9ho ban\u00edctva. V bl\u00edzkosti vchodu sa v skalnej stene zachoval n\u00e1pis z roku <strong>1736<\/strong> s n\u00e1zvom bane a symbolom kladiva.<\/p>\n<h4><strong>Objekty v Lie\u0161nej doline a v okol\u00ed hrebe\u0148a Agra\u0161<\/strong><\/h4>\n<p>\u010eal\u0161ie zachovan\u00e9 bansk\u00e9 pamiatky v obci Brehy sa nach\u00e1dzaj\u00fa v <strong>Lie\u0161nej doline<\/strong>. Najdostupnej\u0161\u00edmi s\u00fa bansk\u00e9 diela <strong>na \u017eile Gottes Gabe<\/strong>, ktor\u00e1 je najz\u00e1padnej\u0161ou \u017eilnou \u0161trukt\u00farou pukaneck\u00e9ho rudn\u00e9ho lo\u017eiska. Doln\u00e1 \u0161t\u00f4l\u0148a Gottes Gabe sa nach\u00e1dza v Lie\u0161nej doline v nadmorskej v\u00fd\u0161ke 449 metrov a na jej halde je postaven\u00e1 po\u013eovn\u00edcka chata, ktor\u00e1 je <strong>pr\u00edstupn\u00e1 autom<\/strong> po lesnej ceste. Vy\u0161\u0161ie polo\u017een\u00e1 <strong>Stredn\u00e1 \u0161t\u00f4l\u0148a<\/strong> sa nach\u00e1dza v \u00fadol\u00ed <strong>pod Agra\u0161om<\/strong> a sl\u00fa\u017ei ako zdroj pitnej vody pre obec. Tesne pod vrcholom Agra\u0161u sa nach\u00e1dza e\u0161te posledn\u00e1, <strong>Horn\u00e1 \u0161t\u00f4l\u0148a na \u017eile Gottes Gabe<\/strong> a \u010fal\u0161ie tri \u0161t\u00f4lne razen\u00e9 na <strong>\u017eile Nussbaum<\/strong>.\u00a0V z\u00e1vere Chot\u00e1rnej dolinky sa nach\u00e1dza \u00fastie <strong>\u0161t\u00f4lne Ladislav<\/strong>. Vo zvy\u0161koch suti tu m\u00f4\u017eete n\u00e1js\u0165 kry\u0161t\u00e1ly <strong>kreme\u0148a \u010di ametystu<\/strong>. \u00dastie \u0161t\u00f4lne je otvoren\u00e9, spo\u010diatku mierne zaplaven\u00e9 vodou. Vo viacer\u00fdch \u010delb\u00e1ch s\u00fa <strong>zachovan\u00e9 zvy\u0161ky \u017eily<\/strong> Ladislav.<\/p>\n<p>Severov\u00fdchodne od k\u00f3ty <strong>Agra\u0161<\/strong> sa v okol\u00ed hlavn\u00e9ho hrebe\u0148a nach\u00e1dza <strong>ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo povrchov\u00fdch bansk\u00fdch diel<\/strong>, ktor\u00e9 sleduj\u00fa mohutn\u00fd v\u00fdchod rudnej \u017eily Vikt\u00f3ria na zemsk\u00fd povrch. Oblas\u0165 je dostupn\u00e1 <strong>pe\u0161o po modrej turistickej zna\u010dke<\/strong>, ktor\u00e1 vedie hlavn\u00fdm hrebe\u0148om.\u00a0Ter\u00e9n s hlbok\u00fdmi pingami tesne ved\u013ea seba pripom\u00edna mesa\u010dn\u00fa krajinu a lokalita predstavuje <strong>jedine\u010dn\u00fa uk\u00e1\u017eku d\u00e1vnej povrchovej \u0165a\u017eby r\u00fad<\/strong> zlata a striebra v regi\u00f3ne stredoslovensk\u00fdch neovulkanitov.<\/p>\n<p>Na z\u00e1ver by sme v\u00e1s radi upozornili, \u017ee bansk\u00e9 pamiatky s\u00fa pr\u00edstupn\u00e9 len <strong>na vlastn\u00fa zodpovednos\u0165<\/strong> a pri n\u00e1v\u0161teve treba dba\u0165 na <strong>zv\u00fd\u0161en\u00fa opatrnos\u0165!<\/strong> V nasleduj\u00facej \u010dasti \u010dl\u00e1nku v\u00e1m predstav\u00edme bansk\u00e9 pamiatky na druhej strane mas\u00edvu Chlm, v obci Rudno nad Hronom.<\/p>\n<p>Zdroj: Kone\u010dn\u00e1, K., Medve\u010f B. \u2013 Bedeker Nov\u00e1 Ba\u0148a a okolie<\/p>\n","protected":false},"featured_media":1361,"template":"","categories":[2],"class_list":["post-1360","novinky","type-novinky","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","category-novinky"],"acf":[],"uagb_featured_image_src":{"full":false,"thumbnail":false,"medium":false,"medium_large":false,"large":false,"1536x1536":false,"2048x2048":false},"uagb_author_info":{"display_name":"schnicel","author_link":"https:\/\/regiongron.sk\/hu\/author\/"},"uagb_comment_info":0,"uagb_excerpt":"Srdce stredn\u00e9ho Pohronia \u2013 Regi\u00f3n Gron, obklopuj\u00fa mladovulkanick\u00e9 pohoria \u0160tiavnick\u00e9 vrchy, Pohronsk\u00fd Inovec a Vt\u00e1\u010dnik, ktor\u00fdch nerastn\u00e9 bohatstvo v podobe zlata \u010di striebra u\u017e od d\u00e1vna vzbudzovalo z\u00e1ujem. Ban\u00edctvo m\u00e1 v pohoriach okolo Hrona bohat\u00fa hist\u00f3riu Po\u010diatky banskej \u010dinnosti v okol\u00ed Hrona siahaj\u00fa do obdobia, kedy toto \u00fazemie ob\u00fdvali starovek\u00ed Kelti. T\u00ed z\u00edskavali zlato ry\u017eovan\u00edm&hellip;","_links":{"self":[{"href":"https:\/\/regiongron.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/novinky\/1360","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/regiongron.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/novinky"}],"about":[{"href":"https:\/\/regiongron.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/types\/novinky"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/regiongron.sk\/hu\/wp-json\/"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/regiongron.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1360"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/regiongron.sk\/hu\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1360"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}