Novodobé Brehy vznikli v roku 1996 odčlenením od Novej Bane. Obec sa však prvý krát spomína už v roku 1283 a počas svojej histórie sa obec preslávila s bohatými náleziskami drahých kovov, či hrnčiarskymi výrobkami, ktoré boli známe v celom Uhorsku.
Zaujímavosti
V obci Brehy návštevníkov zaujmú pozostatky banskej činnosti, ktorá mala v obci bohatú históriu. Územie brehov leží na Rudniansko-brežskom rudnom ložisku, z ktorého sa ťažila predovšetkým zlatá ruda. Najstaršími pozostatkami banskej činnosti v okolí obce sú početné povrchové dobývky, pingy a sledné ryhy, ktoré sa nachádzajú v priestore hlavného hrebeňa Chlmu, južne od kóty 726 m n. m. V závere malého údolia Šlosberg sa nachádzajú tri štôlne Johan De Deo z 13. až 14. storočia: horná, stredná a dolná. Lokalita Šlosberg je okrem baníckych pamiatok atraktívna aj širokou škálou prírodných zaujímavostí. Lokalita je tvorená dvoma mohutnými andezitovými výčnelkami na ktorých rastie zaujímavý brečtan popínavý s obvodom kmeňa 50 cm. Neďaleký vrch Hulín turistom ponúka nádherné výhľady na dolinu Hrona.
Z kultúrnych pamiatok sa v obci nachádza Kostol sv. Jozefa Pestúna so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie či Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Hrnčiarsku tradíciu v obci udržiava pán Ján Fiala, ktorý prevádzku tradičnú hrnčiarsku dielňu so starobilou pecou. Najstarším prvkom ľudovej architektúry je Fabkov dom. Tento malý domček so slamenou strechou má už viac ako 200 rokov a obec v ňom plánuje zriadiť malé múzeum.
Poloha
Obec Brehy sa nachádza v okrese Žarnovica v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Územie obce o rozlohe 1236 ha sa rozkladá na ľavom brehu rieky Hron a smerom na juhozápad zasahuje do Štiavnických vrchov. Zástavba obce je sústredená v doline Obecného potoka a ku koncu roka 2014 tu žilo 1052 obyvateľov. Priame napojenie na rýchlostnú cestu R1 a cestné spojenie smerom na Pukanec zabezpečuje obci výbornú dopravnú dostupnosť.
Prírodné pomery
Geomorfologicky patrí územie obce brehy do Štiavnických vrchov, ktoré sú typickým mladovulkanickým pohorím. Podložie je tvorené andezitmi a početnými bazaltovými prúdmi. Najvyšší vrch obce Chlm sa nachádza na západnej hranici územia a týči sa do výšky 726 m n. m. Územie sa vyznačuje výraznou výškovou členitosťou, ktorá má značný vplyv aj na podnebie. Zatiaľ čo v údolí Hrona prevláda teplé podnebie s miernou zimou, tak s narastajúcou nadmorskou výškou sa podnebie mení na mierne teplé a v najvyšších polohách až na mierne chladné. Územie obce odvodňujú Obecný potok, Liešňanský potok a viacero menších potôčikov, ktoré ústia do Hrona. Pôdny kryt sopečných pohorí tvoria kambizeme, ktoré dopĺňajú fluvizeme, ktoré sa nachádzajú v okolí Hrona. Fauna a flóra tvoria druhy typické pre podhorské pásmo. Lesy tvoria duby a hraby, na ktoré vo vyšších polohách nadväzujú buky. Zaujímavosťou je, jediný výskyt plavúnika splošteného v Štiavnických vrchoch.
História
Prvá písomná zmienka o obci Brehy sa datuje do roku 1283, kedy sa nazývala Mogosmorth. V tomto roku sa spomína v darovacej listine župana Michala spísanej v Ostrihome, ktorou Brehy daroval županovi Šimonovi a jeho synom. Pôvod názvu je slovanský /Bereg – Breh – Brehy/. Názvy obce sa postupne menili: z roku 1324 je písomne doložený názov Magasmart, z roku 1773 Brehy; po maďarsky sa obec nazývala Magasmart, po nemecky Hochwald, Hohenmaut.
V roku 1283 patrila obec zemanom, v roku 1393 ju kráľ daroval špitálu sv. Alžbety v Novej Bani, v roku 1470 ju oslobodil od platenia daní. V roku 1536 patrila Novej Bani, od roku 1601 Dóczyovcom. V chotári obce sa dolovalo zlato a striebro a obyvatelia sa živili baníctvom. Po úpadku baníctva v polovici 19. storočia sa obyvatelia začali živiť ako povozníci, uhliari, drevorubači či hrnčiari. Práve hrnčiarstvo sa v obci stalo tradičným remeslom. Hoci ako poddaní nemohli byť obyvatelia vyučení alebo združení v cechu, hrnčiarstvo sa dedilo z otca na syna a brežský “glgáč” (na vodu) a “čierny riad” (neglazovaný, na čierno vypálený riad) boli známe v celom Uhorsku.
V obci sa zachovala tradičná potočná radová zástavba z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia, mnohé domy dodnes nesú prvky ľudovej architektúry.
Súčasnosť
Novodobá obec Brehy vznikla odčlenením od Novej Bane v roku 1996. V súčasnosti žije v obci Brehy 1052 obyvateľov. Občianska vybavenosť obce je na vysokej úrovni. Nechýba základná škola s materskou školou, farský úrad a aktívne sú aj mnohé spolky. Spomenúť môžeme OZ Lodenica, OZ Brežan, Dobrovoľný hasičský zbor Brehy či ženskú spevácku skupinu Hronka. Šport v obci rozvíja Obecný športový klub Brehy.
(Zdroj fotografií: vlastný archív (foto: Peter Cakovsky Photography), archív OZ Lodenica pod orechmi, archív obce Brehy)
| Základné informácie: | |
|---|---|
| Kraj: Banskobystrický | Štatutárny zástupca: Ing. Juraj Tencer |
| Okres: Žarnovica | Obecný úrad (samospráva): |
| Mikroregión: Nová Baňa a okolie | Obecný úrad Brehy, Brehy 117, 968 01, |
| Prvá písomná zmienka: 1 283 | Slovenská republika |
| Nadmorská výška: 311 m n.m. | Tel.: 045/ 6857008 |
| Počet obyvateľov: 1 052 (31.12.2014) | Fax.: - |
| Výmera katastra: 1 236 ha | E-mail: [email protected] |
| Časti obce: - | Web: http://www.brehy.sk/ |
