Najmenšia obec Regiónu GRON je križovatkou turistických a cykloturistických trás, ktoré vás prevedú širokým okolím. Obľúbená chalupárska oblasť očarí nedotknutou prírodou a čerstvým horským vzduchom.
Zaujímavosti
Malá obec Píla zaujme návštevníkov predovšetkým krásnou prírodou a vidieckym charakterom. Typické roztratené osídlenie – štále, sú obľúbené ako chalupárska oblasť. Obcou vedú viaceré turistické a cykloturistické trasy, ktoré vás prevedú po prírodných zaujímavostiach v okolí.
Poloha
Obec Píla sa nachádza v severnej časti okresu Žarnovica v Banskobystrickom kraji. Rozlohou veľká obec má rázovitý charakter a na území o rozlohe 2562 v súčasnosti žije 142 obyvateľov. Obec je zovretá v údolí medzi Vtáčnikom a Vojšínom a väčšinu územia pokrývajú husté lesy. Do obce a dostanete autobusom či osobným autom, po ceste druhej triedy, ktorá ma regionálny význam a prepája Oslany a Žarnovicu.
Prírodné pomery
Jednotlivé osady obce Píla sa rozkladajú v doline medzi pohoriami Tríbeč, Pohronský Inovec a Vtáčnik. Tríbeč, ktorý obec ohraničuje zo západu je jadrovým pohorím. Na území obce je tvorený predovšetkým pieskovcami, ílovcami, škvrnitými a tmavými vápencami, či dolomitmi. Z južnej strany ohraničuje obec Pohronský Inovec a z východu a severu je to masív Vtáčnika. Sú to typické mladovulkanické pohoria, ktoré tvoria granodiority, granity a rôzne formy andezitov. V nižších polohách pohorí v obci prevláda mierne teplé a vlhké podnebie. Smerom na severovýchod sa pohoria dvíhajú a podnebie sa mení na mierne chladné a veľmi vlhké. Územie obce patrí do povodia rieky Hron. Obec odvodňuje viacero menších potôčikov z ktorých môžeme spomenúť Čierny potok, ktorý odvodňuje severnú časť. Všetky vodné toky na území obce sa vlievajú do Pílanského potoka, ktorý tečie juhovýchodným smerom.
Na väčšine územia obce prevládajú kambizeme, ktoré sa vyskytujú na svahoch sopečných pohorí. Keďže podložie západnej časti obce tvoria predovšetkým vápence a dolomity, nachádzajú sa tu aj odlišné pôdy. Rozšírené sú tu predovšetkým rendziny. Na týchto pôdach rastú kyslomilné bukové lesy. V dolinách potokov sú rozšírené karpatské dubovo-hrabové lesy a svahy Pohronského Inovca a Vtáčnika pokrývajú podhorské bukové lesy a jedľovo-bukové lesy.
História
Prvá písomná zmienka o osídlení obce Píla pochádza z roku 1429. Osídlenie obce súvisí s rozmachom baníctva v okolí Kremnice, Banskej Štiavnice a Novej Bane. Obec bola osídlená prisťahovalcami z Bavorska a Švábska, ktorí so sebou priniesli aj nemecké nárečie typické pre obec a názov „Paulisch“. Slovenský názov obce súvisí s ťažbou a spracovaním dreva, ktoré sa ťažilo v okolitých lesoch. V obci boli v prevádzke štyri vodné píly na spracovanie guľatiny. Časť obce patrila kedysi hradu Revište a rodu Dóczi, a tak vzniklo aj pomenovanie v maďarčine „Dóczi–furesz“(furesz – píla). Nakoľko sa v okolí obce nachádzajú pohoria vápencového pôvodu, miestny obyvatelia sa živili aj pálením vápna. Územie obce bolo osídľované všade tam, kde na to boli vhodné podmienky. Takýmto spôsobom vzniklo až 62 roztratených osád – štálov.
V roku 1744 dalo Revištské panstvo v obci vybudovať kostol a v roku 1787 pribudla aj škola v ktorej sa vyučovalo v nemeckom jazyku. Od roku 1900 bola škola v Píle poštátnená a vyučovací jazyk sa z nemeckého zmenil na maďarský.
Na prelome 19. a 20. storočia emigrovalo viacero obyvateľov do Ameriky či Kanady, kde sa rozhodli hľadať prácu. V tomto období však v obci stále výrazne prevládali obyvatelia nemeckej národnosti, ktorí tvorili až 92 % zo všetkých obyvateľov.
V roku 1915 bola postavená nová budova školy, ktorá v obci stojí dodnes. Najväčší rozmach zaznamenala obec v období medzi dvoma svetovými vojnami, kedy sa vystavalo mnoho nových rodinných domov.
Na začiatku Druhej svetovej vojny odchádzala veľká časť obyvateľov na sezónne práce do Nemecka. Robotníci z Píly boli pri nábore do Nemecka uprednostňovaní, pretože dobre ovládali nemeckú reč. Udalosti Druhej svetovej vojny priamo zasiahli aj obec. Miestni obyvatelia museli narukovať do nemeckého vojska. Zvyšok obyvateľov bol po vypuknutí SNP násilne prevezený partizánmi do Banskej Štiavnice. Po skončení vojny sa takmer ľudoprázdna obec začala nanovo kolonizovať. V roku 1951 bola obec elektrifikovaná a v roku 1975 bol vybudovaný vodovod.
Súčasnosť
V súčasnosti má obec Píla 142 obyvateľov, ktorí žijú roztrúsení na 27 štáloch. V obci je 50 trvalo obývaných domov a 72 chát a chalúp. Obec je obľúbenou rekreačnou a chatárskou oblasťou, na čo je predurčená svojou geografickou polohou a panenskou prírodou. V obci funguje škola pre 1. – 4. ročník, ktorá je zapojená do projektu „Otvorená škola pre verejnosť“. V roku 2014 oslávila obec svoje 585. výročie od prvej písomnej zmienky.
V obci vznikla tradícia behu o pohár starostu: Memoriál Gavrila Gryzlova.
Podrobnú históriu obce nájdete v elektronickej kronike obce Píla: LINK
| Základné informácie: | |
|---|---|
| Kraj: Banskobystrický | Štatutárny zástupca: Eugen Čižmárik |
| Okres: Žarnovica | Obecný úrad Píla (samospráva): |
| Mikroregión: Združenie obcí Kľakovskej doliny | Píla č.27, 966 81, Slovenská republika |
| Prvá písomná zmienka: 1 429 | Tel.: 045/ 6726 312 |
| Nadmorská výška: 380 m n.m. | Fax.: |
| Počet obyvateľov: 142 (31.12.2014) | E-mail: [email protected] |
| Výmera katastra: 2 562 ha | Web: http://www.obecpila.eu/ |
| Časti obce: - |
