Rudno nad Hronom

Baníctvo a stredoveký hrad na vŕšku Ivankovo, s týmto sa spájajú dejiny Rudna nad Hronom. V 19. storočí tu fungovala skláreň, ktorej tovar bol vyvážaný až do Egypta. Nadšenci prírody môžu obdivovať krásy pralesa Drastvica.

Zaujímavosti

Najstaršou pamiatkou v obci sú pozostatky stredovekého hradu na vrchu Ivankovo. Hrad bol vybudovaný pravdepodobne na prelome 12. a 13. storočia ako obrana cesty do Pukanca. Do súčasnosti sa zachovali zvyšky muriva a zemná priekopa.
Návštevníkov obce už pri príchode zaujme barokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1803. Kostol stojí na mieste staršie ho dreveného kostola, ktorý Turci v roku 1664 zrovnali so zemou. Oproti kostolu sa nachádza budova rímskokatolíckej ľudovej školy v ktorej sa v súčasnosti nachádza izba ľudových remesiel. Na vŕšku západne nad obcou sa nachádza neogotická kaplnka postavená pri príležitosti prelomu tisícročí v roku 1899 – 1900. Kaplnka je viditeľná už z diaľky a z malého pahorku, na ktorom je postavená sa naskytá krásny výhľad na širšie okolie obce.

Významnou pamiatkou na sklársku výrobu v obci sú pozostatky fabriky v hornej časti obce. Do súčasnosti sa zachovali už len dve budovy a sídlo majiteľa. Skláreň vyrábala okrem dutého skla aj dekorované a brúsené sklo, ktoré sa vyvážalo až do Egypta.
Najviac historických pamiatok zanechala v obci zlatá éra baníctva. V obci sa zachovala najstaršia a najvýdatnejšia rudnianska štôlňa Anna Božena. V roku 1821 sa z nej vyťažilo takmer 11 kg zlata a striebra. Oproti portálu štôlne sa nachádza Banícka kaplnka sv. Joachima a Anny z roku 1809. Nad obcou sa na Rudnianskom potoku zachovali pozostatky hrádze tajchu, ktorý slúžil na pohon banských zariadení.
Z prírodných pamiatok odporúčame navštíviť prales Drastvica, ktorý sa rozprestiera v pod najvyššími vrchmi obce (Drastvica a Veľký Žiar). V tejto človekom nedotknutej oblasti môžete pozorovať dubové či lipovo-javorové sutinové pralesy s výskytom viacerých vzácnych živočíchov a húb. Obvody kmeňov niektorých stromov presahujú 400 cm. Do pralesa vás z obce zavedie červeno značená Rudná magistrála.

Poloha

Obec Rudno nad Hronom sa nachádza na južnom okraji okresu Žarnovica v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Malá obec s 524 obyvateľmi susedí s mestami Žarnovica a Nová Baňa a s obcami Voznica, Brehy a Uhliská. Rudno nad Hronom sa rozkladá na území o rozlohe 1928 ha v nadmorskej výške 207 m. Samotná obec sa nachádza na sútoku rieky Hron a Rudnianskeho potoka a ďalej sa tiahne Rudnianskou dolinou. Doliny vodných tokov obkolesujú pohoria Vtáčnik a Štiavnické vrchy.

Prírodné pomery

Územie obce sa rozkladá na geomorfologických celkoch Vtáčnik (podcelok Raj) a Štiavnické vrchy podcelok Hodrušská Hornatina). Pre tieto pohoria je typická výrazná výšková členitosť s výškovými rozdielmi viac ako 600 m. Najvyšší vrch obce, Veľký Žiar (856 m n. m.), sa nachádza na hranici Rudna nad Hronom a Voznice. Vtáčnik a Štiavnické vrchy sú mladé sopečné pohoria, ktoré sú tvorené predovšetkým pyroxenickými andezitmi, ryolitmi, ryodacitmi či andezitovými porfýrmi.
Podnebie v údolí Hrona môžeme označiť ako teplé, no smerom do pohorí sa mení na mierne teplé a taktiež pribúda množstvo zrážok. Vo vrcholových oblastiach pohorí prevláda mierne chladné a vlhké podnebie. Územie obce odvodňuje Rudniansky potok a viacero menších potôčikov, ktoré sa vlievajú do Hrona ako jeho ľavostranné prítoky. Pravostranným prítokom je potok Mokráň. V minulosti sa na Rudnianskom potoku nachádzali dve umelé vodné nádrže – tajchy, ktoré slúžili pre banícke účely. Zaujímavosťou na Rudnianskom potoku je aj prírodná pamiatka Rudniansky vodopád.
Pôdy na území obce sú typické pre mladovulkanikcké pohoria. Na svahoch pohorí prevládajú kambizeme, na ktorých sú vo vyšších polohách rozšírené podhorské bukové lesy. V okolí Drastvice sa nachádzajú zaujímavé javorovo-lipové pralesy. V stredných a nižších polohách Štiavnických vrchov sú rozšírené karpatské dubovo-hrabové lesy. V okolí vodných tokov sa pôdny typ mení. Na fluvizemiach tu rastú jaseňovo-brestovo-dubové lužné lesy.

História

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1147, kedy sa obec spomína v Monografii Tekovskej župy pod názvom Tekovské Rudno. Najstaršou archeologicky doloženou lokalitou na území obce je stredoveký hrad na vrch Ivankovo z prelomu 12. a 13. storočia. História obce sa už od začiatku spája s baníctvom, čomu nasvedčuje už samotný názov. Bohaté bane na zlato v Rudne sa spomínajú už v roku 1331. Od roku 1391 sa obec stala súčasťou Revištského panstva, ktoré sa neskôr na dlhú dobu dostalo do vlastníctva rodu Dóczyovcov. Obec si veľa vytrpela počas 16. a 17. storočia počas nájazdov Turkov. Svoju porážku v bojoch na Pohroní turci vypomstili aj na obci Rudno nad Hronom, ktorú vydrancovali a celú vypálili.
Z 18. storočia vieme, že v obci sa podarilo nanovo postaviť druhý kostol či mlyn. Sociálne pomery v obci však neboli priaznivé. Situácia sa zlepšila po tom, čo banská komora otvorila v obci rudné bane. V 19. storočí dosiahla obec najväčší rozmach. V tomto období boli na Rudnianskom potoku vybudované dve umelé vodné nádrže, ktoré slúžili na pohon banských stúp. Detailnejšie informácie sa zachovali o Dolnom tajchu, ktorý mal na šírku 130 m, na dĺžku 450 m a hlboký bol 15 m. Hrádza tejto nádrže sa v roku 1926 roztrhla a v obci spôsobila veľké materiálne škody. Po vyťažení rúd baníctvo v obci zaniklo. Banícky priemysel nahradila skláreň na výrobu dutého skla vybudovaná v roku 1871, ktorej výrobky boli známe v celom Uhorsku. Výroba trvala až do roku 1922.
Dve svetové vojny priniesli obyvateľov Rudna nad Hronom len utrpenie a žiaľ. Aj keď boje priamo v obci neprebiehali, o život prišlo 15 miestnych obyvateľov. Po Druhej svetovej vojne bola obec elektrifikovaná, bolo založené JRD, vybudovaná železničná stanica či postavený súčasný most cez rieku Hron.

Súčasnosť

V súčasnosti v obci žije 524 obyvateľov. Obec prevádzkuje novovybudovanú materskú školu a budova bývalej základnej školy sa rekonštruuje na bytový dom. V obci je aktívny strelecký či futbalový klub, ktorý má v areáli multifunkčné ihrisko s umelým povrchom. Počas roka sa v obci koná viacero kultúrnych podujatí. Spomenúť môžeme obecnú zabíjačku, veľkonočný futbalový turnaj, súťaž vo varení gulášu, obecné dni či tradičné tanečné a hodové zábavy.

Zdroj fotogafií: Mgr. Ján Kováčik, archív OcÚ Rudno nad Hronom, Michal Blaho Photography