Žarnovica

Žarnovica – mestský kaštieľ a socha partizána

Okresné mesto a kultúrno-historické centrum v regióne, ktoré si od čias Revištského panstva až po súčasnosť uchováva dlhoročnú priemyselnú tradíciu.

Zaujímavosti

Okresné mesto Žarnovica sa nachádza v západnej časti Banskobystrického kraja. Na sútoku Kľakovského potoka a rieky Hron. Dolinu rieky – Žiarsku kotlinu obklopujú mladovulkanické pohoria, ktoré sú súčasťou Slovenského stredohoria. Z juhovýchodu sú to Štiavnické vrchy a zo severozápadnej strany prírodná rezervácia masívu Vtáčnik. Samotné mesto sa nachádza v nive Hrona v nadmorskej výške 252 m.

Historicky prvou zmienkou o Žarnovici je zoznam pápežských desiatkov z roku 1332, v ktorom sa spomína žarnovický farár Fridrich z kostola sv. Mikuláša. Názov mesta je staroslovanského pôvodu a súvisí s výrobou žarnovov. Napriek tomu, že neexistuje dôkaz potvrdzujúci výrobu mlynských kameňov priamo v meste, v okolí stále existuje mnoho ryolitových lomov, ktoré produkovali materiál potrebný pre túto činnosť. V minulosti mesto patrilo pod správu Revištského panstva, ktorého centrom bol Revištský hrad. Jeho zrúcanina sa dodnes týči na skalnom brale, odkiaľ sa návštevníkom naskytne krásny výhľad na okolitú krajinu. Pod hradom sa nachádza jeden z najstarších a najväčších rybníkov na Slovensku s rozlohou 22 ha.

Centru mesta dominuje trojposchodový neskorogotický zámok (kaštieľ) z roku 1485. Pre zvedavých návštevníkov bude zaujímavá návšteva mestských častí Žarnovická Huta a Pivár, ktorých miestne názvy vypovedajú o tom, aká činnosť tu v minulosti prevládala.

Plochá dráha – Žarnovica sa môže pýšiť v súčasnosti jedinou plochou dráhou na Slovensku, ktorá od roku 1953 až dodnes uchováva tradíciu usporadúvania motocyklových pretekov.

Pre aktívne využitie voľného času sú ako stvorené značené chodníky na okolité končiare, náučné chodníky v okolí alebo cyklistické trasy k neďalekým tajchom.

Poloha

Mesto Žarnovica je okresným mestom rovnomenného okresu, ktorý administratívne začleňujeme do Banskobystrického samosprávneho kraja. Územie mesta sa skladá z troch katastrálnych území – Žarnovica, Revištské Podzámčie a Žarnovická Huta. Väčšina zastavaného územia mesta sa nachádza na sútoku Kľakovského potoka a rieky Hron, na jeho pravom brehu.

Celková výmera územia mesta je 3040 ha a s počtom obyvateľov 6147 (31.12.2014) sa zaraďuje medzi malé mestské sídla. Žarnovica má výhodnú dopravnú polohu na križovatke dopravných ciest.

Prírodné pomery

Mesto leží v doline Hrona – Žiarskej kotline, presnejšie v jej závere – Žarnovickom podolí. Obklopujú ho mladovulkanické pohoria, ktoré sú súčasťou Slovenského stredohoria – Štiavnické vrchy a Vtáčnik. Pohoria sú tvorené tmavými andezitmi, belšími kremičitanmi, ryolitmi, čadičmi a tufmi, zatiaľ čo pozdĺž toku Hrona sú to fluviálne sedimenty. Žarnovica sa nachádza na nive Hrona v nadmorskej výške 252 m n.m. a najvyššiu nadmorskú výšku v okrese má vrch Vtáčnik (1345 m n.m.). Najvýznamnejšími vodnými tokmi na území sú rieka Hron a Kľakovský potok, ktorý je jeho pravostranným prítokom a odvodňuje celú Kľakovskú dolinu. Zo stojatých povrchových vôd sa na území nachádza rybník Revištské Podzámčie, ktorý vznikol v 16. storočí a s výmerou 22 ha patrí k najväčším a zároveň najstarším na Slovensku. Z pôd sú na území mesta najzastúpenejšie fluvizeme a kambizeme, na ktoré nadväzuje rastlinstvo tvorené najmä jaseňovo-brestovo-dubovými, karpatskými dubovo-hrabovými a podhorskými bukovými lesmi.

História

Revište sa prvýkrát spomenulo v roku 1226 v listine Ostrihomskej kapituly ako zem Revište (terra Ryvcha). Prvá písomná zmienka o Žarnovici je z roku 1332, keď sa v zozname pápežských desiatkov spomína žarnovický farár Fridrich z kostola svätého Mikuláša, ktorý z ročného dôchodku jednej hrivny platil pápežský desiatok 6 grošov. Názov Žarnovica je slovanského pôvodu a súvisí s výrobou žarnovov. Doteraz sa však nenašli dôkazy, ktoré by potvrdzovali výrobu žarnovov priamo v meste. V okolí existujú zvyšky ryolitových lomov, ktoré produkovali materiál potrebný pre túto činnosť. Asi 3 km na juhozápad sa nachádza Ihanovo (Ihanov salaš), kde sú zachované pozostatky lomu na žile tiahnucej sa až do Novej Bane. Za pôvodný lom sa môže považovať lom na Koženého vrchu, kde sú ryolity svetlosivej farby. Na úbočí sa dajú nájsť zvyšky ryolitového odpadu a našli sa tam aj zvyšky žarnovov v štádiu opracovania. Tento lom je v blízkosti osady Polc, je zhruba v rovnakej výške. Ešte jedno miesto mohlo byť pôvodným lomom – malý vŕšok Skalka na ľavej strane Kľakovského potoka. Starí Slovania pomenúvali pojmom skalka miesto, kde sa lámal kameň.

Prvou významnou udalosťou, ktorá pozdvihla význam mesta bolo prenesenie mýta z Voznice do Žarnovice v roku 1343. V tomto období ešte patrilo mesto pod správu Revištského panstva, ale v roku 1479 prešlo panstvo pod správu Urbana Dóciho, ktorý necháva v období rokov 1480 – 1485 postaviť trojposchodový neskorogotický zámok. Po vymretí rodu Dóciovcov prešlo Revištské panstvo pod správu banskoštiavnickej komory – hlavne kvôli lesnému bohatstvu potrebnému pre banskú činnosť. V 18. storočí sa charakter výroby v meste transformoval z poľnohospodárskej na hutnícku, banícku a remeselnú. Svoju prevádzku začali huty na spracovanie rúd z banskej činnosti, ale aj mestský pivovar, či prvý priemyselný podnik – parná píla.

Závod Preglejka – Hoci drevárstvo v Žarnovici stratilo na sile, je dodnes prvkom, ktorý sa ako charakteristika mesta vybaví nejednému obyvateľovi. V minulosti drevársky priemysel živil mnoho rodín a takmer každý mal deda alebo pradeda, ktorý pracoval na píle či Preglejke. V priebehu 20. storočia sa začala budovať lesná železnička, ktorá je zdokumentovaná prostedníctvom náučného chodníka “Po stopách lesnej železnice Kľakovskou dolinou”. Najlepšie roky zažívala železnička v 30. rokoch. Keďže sa dovážané drevo nestíhalo spracovávať v roku 1933-1935 postavili novú pílu. Po 1. svetovej vojne sa postupne začali v ČSSR vyrábať preglejkové dosky, a to najmä v Čechách a na Morave. Na Slovensku vyšla z rozhodovania víťazne Žarnovica, pretože sa tu vyskytovala kvalitná guľatina. Lesný závod v Žarnovici sa považoval za najväčšieho producenta bukového dreva na Slovensku. Ministerstvo vnútra dalo povolenie na založenie spoločnosti s názvom Preglejka – prvá slovenská továreň na preglejky, úč. spoločnosť v Žarnovici. Tento podnik mal veľký význam pre celú spádovú oblasť, zamestnal obyvateľov natrvalo. Počas 2. svetovej vojny bola činnosť Preglejky ohrozená, pretože nemecká armáda mala prikázané demontovať strojové zariadenie a odsunúť ho do Nemecka. Slovenské orgány však nariadili, že zariadenie nesmie opustiť územie Slovenska. Viacerí robotníci pomáhali s ukrytím časti strojov, iní sa zaslúžili o ich navrátenie do podniku. Výroba sa opätovne spustila 2. januára 1946. V nasledujúcich rokoch začali fungovať nové píly. V roku 1964 sa vybudoval sociálny spoločenský dom. V 80. rokoch sa spustila do činnosti nová preglejkáreň. V 90. rokoch sa postupne Preglejka zmenila na akciovú spoločnosť, zmenila viacerých majiteľov a postupne sa pretransformovala do viacerých menších firiem. Dnes je areál bývalej Preglejky ponúkaný ako “brownfield” iným spoločnostiam, buduje sa tu priemyselný park: už fungujúca elektráreň na biomasu, prebiehajúca výstavba nových priemyselných hál. Výhodou je dostupnosť k železničnej trati aj k rýchlostnej ceste R1.

Súčasnosť

V súčasnosti je mesto Žarnovica so 6147 obyvateľmi (k 31.12.2014) druhým najväčším mestom v okrese. Trend vývoja obyvateľstva má klesajúci charakter a taktiež sa prejavuje aj starnutie populácie. Čo sa týka hospodárstva, mesto v súčasnosti prosperuje vďaka výhodnej polohe na novovybudovanej rýchlostnej ceste R1, ktorá prispela k zatraktívneniu mesta pre investorov. V súčasnosti patrí v Žarnovici k hlavným ekonomickým odvetviam hutnícky a strojársky priemysel. Drevársky priemysel, ktorý mal v meste dlhoročnú tradíciu v súčasnosti takmer zanikol.

Zdroj: Gašparík, J. a kol. Dejiny Žarnovice, 1992.

Autor: Mgr. Martin Pajerský, Mgr. Žofia Hanusová