Krásu slovenských krojov a spevu sme si mohli pozrieť na Folklórnej prehliadke s názvom Na Tajchu je veselo!, ktorú organizovalo OZ TAJCH.
V nedeľu 8. júla sa popoludnie začalo sprievodom okolo Tajchu, ktorý sa sprevádzala hudba a spev folkloristov. V tom čase už boli vystavené krojované bábiky, napríklad ajod pani Márie Pekárovej z Chyzeroviec, ktorá sa venuje ľudovej umeleckej tvorbe viac ako 10 rokov. Vo svojej rodnej obci Lovce sa už od detstva zaujímala o ľudové kroje, výšivky a čepce, ktoré patrili k úžitkovým predmetom mamy a blízkej rodiny. Neskôr si sama ušila svoj ľudový kroj, v ktorom vystupovala na rôznych kultúrnych podujatiach ako členka Folklórneho súboru Chyzerovčanka. Azda najväčším úspechom pani Pekárovej bola výstava bábik v Bruseli roku 1999. Svojou umeleckou tvorbou sa predstavila aj v Topoľčiankach, v Zlatých Moravciach, v PKO Nitra, Agrokomplexe Nitra, aj v Obyciach. Veľkou záľubou pani Pekárovej je šitie ľudových regionálnych krojov, do ktorých oblieka svoje bábiky a výroba jednoduchých vyšívaných rôznofarebných čepcov, ktoré okrem šatiek a sviatočných ručníkov tiež patria k ľudovým krojom Požitavského regiónu. Táto neodmysliteľná súčasť ľudového odevu, ktorá sa zachovala pre pamiatku a poznávanie života našich predkov sa v súčasnosti používa už len pri slávnostných folklórnych vystúpeniach a zriedkavo pri svadobnom obrade. Vydaté ženy si zdobili hlavu vyšívaným čepcom, na ktorý si uväzovali šatku. Čepiec sa skladá z mašle, drobných korálok a račích očiek. Ženský odev bol farebne výraznejší a tvorili ho vyšívané sukne rôzneho druhu a materiálu, zástery, spodník z bieleho konopného plátna a košieľky s nazberanými širokými rukávcami. Pod hornou sukňou fertuchou bývala ďalšia z lacnejšej látky z kartúnu. Na krku nosili niekoľko radov korálok a za pásom vyšívaný kapesník.
V súťažnej prehliadke krojovaných bábik bola za víťaznú vybratá práve bábika nevesta od pani Pekárovej. Medzi výstavnými sme mohli vidieť aj bábiku v šarišskom kroji, svadobný pár alebo bábätko s 50-ročným pôvodným čepcom.
Popoludnie dopĺňali remeselníci, kde si deti mohli skúsiť točenie na hrnčiarskom kruhu a pletenie z pedigu.
O 15:00 začalo folklórne pásmo a ako prví vystúpili páni z Malolehotskej kapely. Najprv zahrali ľudové pásmo s gajdami, ozembuchom, drevenou píšťalkou, harmonikou a bubnom, no potom si vymenili nástroje za modernejšie. Po nich nasledovala ukážka spevu od Speváckeho súboru Grúnčanka z Ostrého Grúňa a svadobná scénka čepčenia FS Brezničianka z Tekovskej Breznice. Páračkami, ženským klebetením a vtipmi z dedinského prostredia nás pobavil FS Zlatomoravčianka. Hodinové pásmo odohral FS Rozmarija z Prešova, ktorý predviedol spievané pasáže, tanec aj scénku, ako sa bavili dievčatá popri práci na dedine. Posledným folklórnym súborom bol FS Dolinka z Voznice. Svoje spevácke vystúpenie s doprovodom harmoniky doplnili o vtipnú scénku zo života starších manželov.
Posledným hosťom programu bola Vlasta Mudríková, ktorá potešila všetkých, ktorým lahodia tóny heligónky.
Foto: Peter Čákovský ART, archív OOCR