Zrúcanina hradu Šášov sa týči nad bývalou obcou Šášovské Podhradie, ktorá je v súčasnosti mestskou časťou okresného mesta Žiar nad Hronom, od ktorého je vzdialená približne 2 km.
Hrad v minulosti strážil križovatku ciest popri Hrone v smere na Zvolen a v smere na Kremnicu. Bol vybudovaný na brale Orlí kameň, ktorý vychádza priamo z Hrona, v nadmorskej výške 340 m.
Okolo roku 1250 začala výstavba Šášovského hradu, dlhého 75 metrov a širokého 16 metrov. Dominantné stavby tu predstavovali valcová veža pri vstupe na západnej strane a palác na východnej strane. Na podlhovastom nádvorí bola vykopaná kruhová cisterna ako jediný zdroj pitnej vody. Pôvodná dispozícia kamenného hradu s obrannou vežou, obytným palácom a obvodovou hradbou je charakteristická pre naše ranogotické hrady. Veža mala nepravidelný kruhový pôdorys s vnútorným priemerom 5,5 až 6,7 m a hrúbkou múru v prízemí okolo 3 m. Exponovaná poloha veže a neveľký priemer svedčili o jej primárnej obrannej funkcii, s prípadným využívaním na ubytovanie hradnej posádky, čo bolo bežné na väčšine vtedajších európskych hradoch.
Na stredovekom feudálnom sídle sa najväčšie prestavby uskutočnili v 15. storočí. Táto stavebná aktivita spadá do obdobia zvýšeného stavebného ruchu v blízkych banských mestách - Kremnici a Banskej Štiavnici, ktorých rozkvet bol bezprostredne spojený s konjunktúrou ťažby drahých kovov. Do dispozície horného hradu pribudol severný palác dlhý 33 m. Na prízemí sa rozprestieralo päť funkčne odlišných miestností so samostatnými vstupmi. V strede paláca bola situovaná kuchyňa s priestranným vyvýšeným murovaným ohniskom.
V omietke nad ohniskom sa zachovala unikátna kresba anonymného autora, na ktorej zobrazil pohľad na hrad pred jeho zničením. Neznámy autor zreteľne zobrazil hlavné časti horného hradu a bralo s prístupovou cestou pod ním. Ide o verné zobrazenie jednotlivých architektúr. Dominantný východný palác je nakreslený so štyrmi štítmi sedlových striech, ozdobených vlajkami. Kresba zachytáva i severný palác, západným smerom klesajúce nádvorie, vežu nad vstupnou bránou a vežičku nad vstupom do prvého predhradia. Kompozíciu obrazu dotvára nečitateľný nápis v ráme nad severným palácom a rozvilinový motív.
Výrazne znížený obrys severného paláca a jeho clonenie južnou hradbou potvrdzujú, že autor rytiny bol inšpirovaný obrazom hradu, ktorý bolo vidieť pri vstupe z južnej strany hradného kopca. Zobrazenú podobu nadobudol hrad po neskorogotickej prestavbe v 17. storočí, keď hrad opätovne prešiel do držby Dóciovcov.
So stavbou severného paláca súvisela i väčšia spotreba vody, a tak uprostred nádvoria vyhĺbili druhú cisternu. Vodu z nádrže čerpali pomocou vedra zaveseného pravdepodobne na drevenej tyči vahadla. Okrem dažďových zrážok zo striech sa voda do cisterien zhromažďovala potrubím, ktorým pritekala z vyššie položených miest a prípadného prameňa. Konečné vyriešenie zásobovania vodou na Šášovskom hrade však predstavoval až trvalý zdroj - studňa v predhradí. V období, keď postavili severný palác, bol prestavaný i východný palác.
Súčasne v súlade so všeobecným zdokonaľovaním opevňovacích systémov od druhej polovice 15. storočia zdvojili vstupnú bránu do horného hradu jednoduchým barbakánom a opevnili južný svah hradného brala. Vzniklo tak malé trojuholníkové predhradie, uprostred ktorého bola studňa s vodnou hladinou v hĺbke približne 15 m. Oproti vstupnej bráne mimo opevnenia predhradia, vo vzdialenosti 22 m, bola do protiľahlého svahu vykopaná podlhovastá pivnica. Situovanie pivnice si vynútil nevhodný terén vnútri opevnenia. Jej vznik súvisel s hospodárskymi aktivitami majiteľov hradu. V pivnici sa pravdepodobne skladovalo pivo z hradného pivovaru, spomínaného v urbári z roku 1665. Juhovýchodným smerom od hradu sa mimo hradieb týčila vysunutá pevnosť, ktorá prevyšovala hradné bralo o 45 metrov. Akropolu pevnosti chránila kamenná hradba s pôdorysom v tvare nepravidelného päťuholníka, s vonkajšími rozmermi strán 16, 18, 15, 12 a 9 m. Pevnosť postavili pravdepodobne v prvej polovici 15. storočia v snahe zvýšiť obranyschopnosť hradu zabezpečením strategického bodu v jeho blízkosti. Pevnosť však mala iba krátke trvanie.
Počiatočná história hradu je úplne neznáma. Prvý raz sa spomína v listine z roku 1253. Jeho majiteľom v tomto čase bol ostrihomský arcibiskup Vančaj (Vancha) a jeho príbuzní Peter a Vincent. Údajne ho títo aj postavili. Za dávnych čias bol hrad strediskom provincie, zvanej Šúšolská a v starých listinách sa i spomína pod menom "Castrumde Susol". Roku 1283 bratanci kardinála Štefana, Tomáš, syn Petrov a Orbas zamenili svoje farnádske panstvo za hrad Šášov (Sásov) s ostrihomským arcibiskupom Lodomerom. Neskoršie hrad sa stal kráľovským majetkom, ktorý spravovali kasteláni.
V rokoch 1320-1329 boli na Šášove hradnými kastelánmi štiavnický komorný gróf Ján a Imrich Bečej. Roku 1336 bol na hrade kastelánom syn Imricha Bečeja, zvaný Vesszös (Prútkár), ktorý si násilne privlastnil šesť dedín, patriacich mestu Štiavnica. Jeho následníkom bol Ladislav Köbölkuthy (1352). Za kastelánstva Köbölkuthyho sa Štiavničania obrátili s písomnou sťažnosťou na kráľa Ľudovíta, ktorý rozkazom zo dňa 21. apríla 1352 vrátil privlastnené dediny Štiavničanom. Títo kasteláni znepokojovali i opátstvo hronsko-svätobeňadické, plienili ho a keď sa dalo, poškodzovali jeho majetky. Neobyčajne mnoho škôd narobili kasteláni Baška z Kostolian (1362) a Peter z Branča (roku 1373). Roku 1390 kráľ Žigmund daroval hrad Lenšťakovi z Jelšavy, po ňom ho zdedil jeho syn Juraj. Roku 1393 ho kráľ zamenil za hrad Šariš s Jurajom zo Štítnika, toho času kráľovským štátovníkom.
Roku 1401 bol majiteľom hradu Žigmund zo Štítnika, syn Jurajov, roku 1413 vzal kráľ hrad Šášov pánom Štítnickým a dal im zaň hrad Hrušovský, takže Šášov sa stal zas kráľovským majetkom. Roku 1424 kráľ Žigmund daroval Šášov svojej manželke, kráľovnej Barbore. V rokoch 1441-1447 bol kastelánom Šášova Peter Koller. Za kráľa Ladislava V. boli kastelánmi Šášova Peter Korláthi a Štefan Seči. Seči bol veľký nepriateľ Huňadyovského rodu a mal veľkú účasť na zosadení a popravení Ladislava Huňadyho. Za Mateja Korvína bol za čas kastelánom Šášova Ladislav Upori, ktorý mal rozkaz podľa možnosti zničiť vojsko Jána Jiskru z Brandýsa, ale Upori sa namiesto toho spojil s husitmi proti kráľovi.
Po smrti kráľa Mateja vdova, Beatrice darovala Šášov jágerskému arcibiskupovi Urbanovi Dócimu z Veľkej Lúče, proti čomu v rokoch 1491 a 1515 energicky protestoval hronsko-svätobeňadický opát. Šášov boj majetkom rodiny Dóciovcov až do roku 1648, v tomto roku sa stal zas kráľovským majetkom. Roku 1677 sa zmocnilo Šášova vojsko Imricha Thökölyho a spustošilo ho. Od tých čias ho nereštaurovali.
V súčasnosti sa o hrad stará a postupne ho obnovuje Združenie na záchranu hradu Šášov. Pred výstupom na hrad zriadili dom s pamätnou izbou, kde si návštevníci môžu prezrieť etnografickú výstavu, menšie nálezy z hradu alebo sa niečo viac dozvedieť o histórii hradu. Ten je zároveň od roku 2019 súčasťou Pohronskej hradnej cesty, ktorej cieľom je prepojenie, zatraktívnenie a zvyšovanie návštevnosti 16 hradných lokalít, ktoré v minulosti strážili cestu vinúcu sa popri rieke Hron.
Zdroj: www.hradsasov.pum.sk
Foto: Pavel Albert, Gabriela Matlovičová
