Geomorfologicky zaujímavé miesto, ktoré v teréne spozoruje aj bežný návštevník. Južne od tohto miesta sa nachádza úrodná, teplá pahorkatina pokračujúca až do roviny.
Tu medzi Tlmačmi a Hronským Beňadikom sa plytká a široká kotlina Hrona medzi Ipeľskou a Pohronskou pahorkatinou zužuje a zarezáva do juhozápadného výbežku Štiavnických vrchov. Na sever už pokračujú lesy, hory a úzka dolina Hrona vrezaná medzi sopečné pohoria. V minulosti išlo o strategické miesto, pretože tadiaľto viedla jediná cesta Pohroním na územie s neskôr objavenými bohatými rudnými ložiskami. Preto sa prví obyvatelia pokúšali usídľovať na mieste, odkiaľ by mali dobrý výhľad a kde by mohli jednoduchšie zabrániť prechodu nepriateľa.
Najstaršie osídlenie tejto oblasti siaha pravdepodobne až do praveku do doby kamennej. V asi 6-kilomtrovom úseku bolo objavených 7 až 8 opevnených hradísk, čo dosvedčuje dôležitosť tejto lokality. Dve sídliská boli napríklad lokalizované v blízkosti kameňolomu pri Kozárovciach, ďalšie sa našlo na vrchu Krivín oproti Psiarom (časť Hr. Beňadika), až v roku 1972 bolo objavené donedávna neznáme hradisko na Beňadickej skale pri morovej kaplnke sv. Krvi (bývalá župná kaplnka sv. Heleny). V časoch rímskej expanzie, keď na Pohroní istý čas pobýval Marcus Aurelius a napísal dielo „Hovory k sebe samému“ (odkiaľ pochádza aj jedno z historických pomenovaní rieky Hron), musel toto miesto určite dobre poznať.
