„Gajdošská kultúra“ je treťou perličkou zo Slovenska zapísanou na Zoznam nehmotného dedičstva UNESCO.
Rozhodol o tom Medzivládny výbor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva na svojom 10. zasadnutí, ktoré sa koná vo Windhoeku (Namíbia). Slovensko má po tomto rozhodnutí na zozname tri cennosti: Fujara a jej hudba (2008), Terchovská muzika (2013) a Gajdošská kultúra (2015) a práve posledná je bohatstvom obcí Malá a Veľká Lehota a tak aj Regiónu GRON!.

Zápis gájd a gajdošskej muziky do Zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO je dôležitým ocenením rozmanitej slovenskej ľudovej kultúry a dokazuje, že sa máme čím pýšiť. Slovenská agentúra pre cestovný ruch zaraďuje propagáciu všetkých pamiatok a prvkov zapísaných v Zoznamoch UNESCO do propagácie Slovenska a urobí tak aj v prípade gájd a gajdošskej kultúry.

Tradícia gajdošstva je prítomná na celom Slovensku, hoci existujú miestne regionálne rozdiely. Počas fašiangov a veľkonočných či vianočných sviatkov nikdy nesmel na dedinách chýbať zvuk gájd. Zatiaľ čo na začiatku dvadsiateho storočia boli gajdoši v stovkách lokalít, dnes hrá a tvorí na Slovensku čosi cez 100 gajdošov. Cech slovenských gajdošov eviduje približne 40 lokalít, v ktorých je gajdošská tradícia stále živá. Výroba, hra a spev pri gajdách sú najintenzívnejšie na severe Oravy, v Nitre a okolí, v oblasti Pohronského Inovca, v Tekove, v Bratislave, vo Zvolene a v Banskej Bystrici, na Podpoľaní, Gemeri a v Malohonte.

Medzinárodné Gajdošské fašiangy patria k tradíciám, ktoré spestrujú život obyvateľom obcí Malá Lehota, Veľká Lehota i Jedľové Kostoľany. Trojdňové podujatie sa podľa katolíckeho kalendára začína každoročne posledný piatok pred Popolcovou stredou a vyvrcholí fašiangovou zábavou. Podľa zvykov fašiangovníci v krojoch prejdú celú obec a všetky štále od domu k domu. Kedysi sa hrávalo aj na pasienkoch, krstinách, odprevádzali sa regrúti na vojnu, alebo len pre potešenie seba či iných. Dávnejšie tento hudobný nástroj ovládalo v Malej Lehote takmer 20 gajdošov, ktorí si hraním v zimných mesiacoch privyrábali na Dolniakoch. O udržanie tradície gajdošstva sa vo veľkej miere pričinil rod Garajovcov z Veľkej Lehoty, ktorý je gajdovaním známy na Slovensku i v zahraničí. Práve táto rodina stála pri zrode tradície Gajdošských fašiangov v roku 1987. Vďaka Gajdošským fašiangom sa podarilo osloviť aj mladšiu generáciu a dostať gajdošstvo do povedomia ľudí.

Veľká a Malá Lehota sú teda určite pojmami, ktoré by mal poznať každý folklórista. Vo Veľkej Lehote v obecnom amfiteátri sa okrem iného v lete koná tradičný Detský folklórny festival a funguje tu gajdošská folklórna skupina. V Malej Lehote sú už pravidelným stretnutím spomínané Gajdošské fašiangy, ktoré onedlho oslávia svoj 30. ročník.

Vďaka tomuto zápisu a svojim dvom obciam Malá a Veľká Lehota sa už aj Región GRON môže tešiť z toho, že práve na jeho území má svoj pôvod a tradíciu jeden klenot zo svetového dedičstva UNESCO.

Pozrite si video z 28. ročníka Gajdošských fašiang

Ukážka vystúpenia z 28. ročníka Gajdošských fašiang

Zdroje: slovakia.travel/slovensko-ma-dalsi-zapis-do-zoznamu-unesco, http://www.gajdy.sk , http://www.malalehota.eu/-gajdosske-fasiangy, http://www.velkalehota.eu/

Zdroje fotografií: Archívy obcí Malá a Veľká Lehota