Zabudnuté banské pamiatky na strednom Pohroní - časť.2

V predchádzajúcom článku ste sa mohli dočítať o zaujímavých banských pamiatkach, ktoré sa ukrývajú v obci Brehy. Nerastné bohatstvo okolitých pohorí zabezpečovalo strednému Pohroniu prosperitu dlhých 550 rokov. V dnešnej časti seriálu o zabudnutých banských pamiatkach sa budeme venovať obci s najstaršou históriou baníctva v našom regióne.

Prvé zlaté a strieborné bane sa na strednom Pohroní spomínajú už v roku 1331. Mnohí by si mysleli, že prvé banské diela sa razili jednoznačne v Novej Bani. No prvá písomná zmienka o podzemnom dobývaní drahých kovov spomína malú obec na ľavom brehu Hrona – Rudno nad Hronom.

kaplnka srdca panny marie

Obec pod stredovekým hradom známa bohatými náleziskami drahých kovov

Obec Rudno nad Hronom sa rozkladá na sútoku Rudnianskeho potoka a rieky Hron na úpätí Štiavnických vrchov. Dedinka s 524 obyvateľmi susedí s mestami Žarnovica a Nová Baňa a obcami Brehy, Uhliská a Voznica. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1283, kedy na Ivankove ešte stál stredoveký hrad. Obec bola okrem ťažby drahých kovov a železnej rudy známa hrnčiarstvom či výrobou okrového farbiva. Od roku 1872 bola v obci vybudovaná skláreň, ktorej výrobky boli vyvážané až do ďalekého Egypta.

 

hrad

Rekonštrukcia hradu na Ivankove

sklaren

Areál sklárne

Zachované štôlne v Hrdzavej doline

Banícku históriu obce nám dodnes pripomínajú zachované banské diela. Najviac sa ich, podobne ako v obci Brehy, nachádza v okolí masívu Chlm. Z východnej strany sa do hory zarezáva Hrdzavá dolina, v ktorej sa ukrývajú bane ťažiace tunajšie rudné žily Filip, Goldschramm a Anna. V okolí poľovníckej chaty Filipka, ktorá je po lesnej ceste dostupná i autom, sa nachádza hneď niekoľko opustených banských diel. Samotná chata je postavená na mohutnej halde Novej štôlne Johan Nepomuk, ktorej zasypané ústie je v teréne stále dobre viditeľné a slúži ako zdroj vody pre chatu. Nižšie, v údolí pod chatou sa zachoval vstup do štôlne Jozef, ktorá je stále prístupná. Vstup do štôlne Filip sa nachádzal nad chatou v nadmorskej výške 495 m n. m., no dnes je už len ťažko viditeľný. V okolitých lesoch môžete natrafiť na početné prepadliská svedčiace o rozsiahlejších závaloch na tunajších štôlňach ktoré boli podľa starých banských máp prepojené so štôlňami Johan De Deo na brežskej strane masívu Chlm. Podiely z rudy vyťaženej v systéme týchto banských diel patrili medzi najvýnosnejšie v celom regióne. Na svahoch Hrdzavej doliny môžete taktiež nájsť početné pingové polia - pozostatky povrchových dobývok.

Hrdzava Jozef Filip

Vstup do štôlne Jozef v Hrdzavej doline

Voda bola pre baníkov dobrý sluha ale zlý pán

Banské a technické pamiatky sa okrem Hrdzavej doliny nachádzajú aj v hlavnej doline Rudnianskeho potoka. Priamo v obci Rudno nad Hronom  oproti Baníckej kaplnke Sv. Joachima ústi Dedičná štôlňa Anna-Božena. Štôlňu nájdete jednoducho, podľa nápadnej hlady s brezovým porastom a okrovo sfarbenej vody, ktorá zo štôlne vyteká. Anna-Božena bola vyrazená za účelom odvodnenia hlbších častí systému štôlní Anna, Denna a Zubau. Po vybudovaní dedičnej štôlne hladina banských vôd v tomto systéme chodieb klesla, vďaka čomu sa  objavili výdatné ložiská rudnej žily a štôlne sa tak stali jednými z najproduktívnejších v rudniansko-brežskom rajóne.

 

banicka kaplnka

Banícka kaplnka Sv. Joachima

Anna Bozena

Dedičná štôlňa Anna-Božena

Na spracovanie vyťaženej rudy boli v obci vybudované viaceré technické zariadenia, ktoré sa bohužiaľ do súčasnosti nezachovali. V doline Rudnianskeho potoka však dodnes môžeme obdivovať pozostatky systému na pohon týchto zariadení, ktorý pozostával z dvoch vodných nádrží – tajchov a náhonových vodných jarkov. Starší z dvojice tajchov je Horný Rudniansky tajch, ktorý bol vybudovaný v polovici 18. storočia na ľavostrannom prítoku Rudnianskeho potoka. Samotná nádrž sa nezachovala, no v teréne je stále dobre rozoznateľná kamenno-zemná hrádza dlhá asi 100 metrov a široká 6 metrov.
Novšia z dvojice nádrží – Dolný Rudniansky tajch sa nachádza na konci obce, asi 300 metrov za odbočkou do Hrdzavej doliny. O tejto bansko-technickej pamiatke sa zachovalo podstatne viac informácií. Nachádzal sa v nadmorskej výške 240 m, široký bol 130 m, dlhý 450m a hĺbka dosahovala 10-15 m. Pôvodná hrádza bola pretrhnutá pri havárii začiatkom 20. storočia a prívalová vlna spôsobila v obci nemalé škody. Trhlina na hrádzi vypusteného tajchu bola ešte viac zväčšená za účelom ťažby dreva koncom 20. storočia. Do súčasnosti sa zachovala vymurovaná časť vodného tunela, prepadový kanál na odtok prebytočnej vody a samotná hrádza, ktorá bola v roku 2012 čiastočne zrekonštruovaná. Hrádza tak dodnes reguluje hladinu vody v Rudnianskom potoku a v daždivých obdobiach možno niekdajší tajch vidieť opäť naplnený vodou.

 

tajch odvodnovaci tunel

Odtokový tunel Nového tajchu

tajch nova hradza

Čiastočne zrekonštruovaná hrádza Nového tajchu

Na záver by sme vás radi upozornili, že banské pamiatky sú prístupné len na vlastnú zodpovednosť a pri návšteve treba dbať na zvýšenú opatrnosť! V nasledujúcej časti článku vám predstavíme svojho času najdlhšie banské dielo na svete, ktoré ústi do Hrona v obci Voznica.

 

Zdroj: Konečná, K., Medveď B. – Bedeker Nová Baňa a okolie
www.jankovacik.blog.sme.sk
Autori fotografií: RNDr. Peter Pauditš, Mgr. Ján Kováčik

Podobné články

Copyright © 2022 · Región GRON
crossmenuchevron-down
linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram