V oblasti Hontu existovali dve veľmi produktívne hrnčiarske centrá - Nová Baňa a Brehy. Hrnčiarstvu sa
venovali aj obyvatelia dvoch susediacich hontianskych obcí Beluje a Prenčova. Ako poddaní panstva
Sitno, belujskí hrnčiari, podobne ako výrobcovia hlineného riadu zo susedného Prenčova, neboli nikdy
združení v cechoch.

Existuje hypotéza, že názov obce Beluj úzko súvisí s výskytom bielej hliny, ktorá sa nachádza v jeho
chotári. V blízkosti Sitna, v prenčovskom chotári, kopali belujskí aj prenčovskí hrnčiari bielu hlinu na
poťahovanie a výzdobu hrncov. Základnú surovinu - hlinu na točenie riadov - získavali na pasienkoch.
Ďalšie kvalitné hliniská sa nachádzali pod vrchom Sitno. Engoby - farebné zemité hlinky, kopali prevažne
v už spomenutých hliniskách. Ich farba závisela od zloženia a obsahu železitých zlúčenín. Miešaním sa
dosahovali viaceré odtiene bledej, okrovej a tehlovo červenej farby, zelenú farbu získavali z medenej
rudy zvanej „prucha“, ktorú dovážali z Banskej Štiavnice. Na prípravu hnedej až čiernej farby si privážali
z okolia Pukanca a Bátoviec burel. Gieldu na glazúrovanie nádob získavali v Banskej Štiavnici.
Výrobný sortiment belujských hrnčiarov v celej šírke nepoznáme. V múzeách sa zachoval len zdobený
riad. Z funkčných predmetov sú známe len 2 exempláre. Posledný belujský hraničiar majster Ján Laco
zomrel v roku 1889.

Belujskú hrnčiarsku tradíciu výroby oživil Akad. soch.Štefan Mlích. Navštívil obce Prenčov a Beluj
a naštudoval si pôvodné vzory a farebnosti starých majstrov, snažil sa ich vierohodne napodobniť. V tejto
činnosti používa vlastné štylizácie ako aj niektoré prvky z ostatných hrnčiarskych a džbánkarských dielní.
Práce hrnčiarov z neďalekej obce Beluj sa pre príbuznú farebnosť a mofológiu považovali za pukanské.
Výskum, štúdium a súpis materiálu v múzeách nám však ukazuje, že je medzi týmito lokalitami dosť
podstatný rozdiel. Na rozdiel od Pukanca, kde výroba pretrvávala do súčasnosti, v Beluji zanikla už v
minulom storočí.

Výrobky belujských majstrov, ktoré sa zachovali, sú uložené v Slovenskom národnom múzeu
Domnievame sa, že sa ich zachovalo asi len 200 predmetov. Ich celkový výtvarný a estetický vzhľad a
originálny dekor si zaslúžia pozornosť.