Hronský Beňadik sa pýši druhým najstarším opátstvom založeným na území Slovenska, ktoré je známe ako Perla Pohronia. V poradí siedmy uhorský kráľ, Gejza I., vládol v rokoch 1074-1077. Ešte pred nástupom na trón spravoval Nitrianske údelné kniežactvo. Už vtedy si všimol význam Slovenskej brány a niekedy po roku 1064 založil kláštor vo Svätom Beňadiku.
Gejza I. počas svojej krátkej vlády podporoval cirkev a šírenie kresťanstva, zakladal kláštory, staval kostoly a udeľoval im majetky a keď nastúpil na trón, snažil sa upevniť aj pozíciu kláštora vo Sv. Beňadiku. Rozhodol sa zároveň posilniť najvhodnejšie obranné miesto proti útokom na hory plné nerastného bohatstva. Prvou písomnou zmienkou o Hronskom Beňadiku je zakladajúca listina kláštora, ktorá pochádza z roku 1075. Ako však bolo spomenuté, samotný kláštor tu bol založený už skôr.
V tomto čase vznikla prvá románska kláštorná Bazilika sv. Benedikta, ktorá bola trojloďová. V polovici 14. storočia sa začalo s výstavbou dnešnej gotickej katedrály (1346-1410), ktorá sa monumentálne týči nad obcou učupenou v úzkom údolí Hrona. Kláštor vlastnil mnoho majetkov – samozrejme v Tekovskej stolici a okrem toho aj v Nitrianskej, Ostrihomskej, Novohradskej, Békéšskej či Peštianskej stolici. Medzi osobitné výnosy opátstva patrilo mýto zo splavovania dreva po Hrone, desiatky zo všetkých majetkov a podobne. Tieto zisky pripadali kláštornému panstvu až do roku 1565, kedy bolo presunuté pod Ostrihomskú kapitulu.
Kláštor bol strediskom kultúrneho života, umenia výtvarného aj hudobného a v istom období v jeho sýpke fungovalo aj divadlo. V kompetencii kláštora bolo overovanie listín, úschova cenností, archivovanie dokumentov či šírenie vzdelanosti. Ďalšou úlohou v čase tureckých nájazdov bola ochrana cesty pri Hrone a signalizácia medzi pevnosťami v prípade hroziaceho nebezpečenstva. V tomto období (16. storočie) bol kláštor prestavaný na pevnosť.
Stredoveký kláštor v sebe ukrýva rajský dvor, ktorý je jeho centrálnou časťou. Okolo neho je vystavaná krytá krížová arkádová chodba z roku 1410. Dodnes sa z nej dochovala časť priliehajúca ku kostolu. V roku 1530 priama hrozba tureckých nájazdov donútila vtedajších obyvateľov kláštora prestavať ho na renesančnú pevnosť. V najnovšej časti kláštora sa kedysi nachádzalo ubytovacie krídlo pre starých, chorých a pocestných. V 18. storočí, keď sa začalo rozpadať, ho prerobili na sýpku. V roku 1881 vypukol v obci požiar, ktorý poškodil aj kláštorný komplex. Opravovali ho až do roku 1889. Zo zaniknutej románskej baziliky sa dochovala kamenná krstiteľnica. Gotický sloh je jasne viditeľný na vstupnom portáli, lomených oblúkoch na oknách či v krížovej klenbe, na vzácnych gotických plastikách svätých na oltári Panny Márie, na nástenných obrazoch s výjavmi legendy o sv. Jurajovi a pod. Boží hrob na kolieskach bol umiestnený v Kresťanskom múzeu v Ostrihome a dnes je nahradený iným. Zaujímavosťou je hrobka Štefana Koháryho s epitafom, ktorý padol v boji s Turkami či v múre zabudované pastofórium.
Do Hronského Beňadika prichádzajú veriaci a turisti aj kvôli Relikvii Kristovej krvi. Je ňou kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Ten ju priniesol do Hronského Beňadika pri príležitosti posvätenia kostola v roku 1483, pretože chrám považoval za dôstojné miesto jej uloženia. Od toho času sa úcta k Božej Krvi začala šíriť po celom okolí. Tým sa pozdvihovala aj autorita kláštora medzi duchovenstvom a svetskou vrchnosťou. Opáti sa rozhodli, že v interiéri kostola vyhradia pre relikviu špeciálnu časť, kde bude uctievaná. Postavili pre ňu osobitnú kaplnku, ktorú 26.marca 1489 posvätil nitriansky biskup Gregor. Kaplnka Božskej krvi dostala aj nový oltár (1510), ktorý je v súčasnosti v Ostrihome. V prvej polovici 19. storočia Beňadik navštívil kardinál Alexander Rudnay, ktorý vzal relikviu so sebou, dal ju ozdobiť a potom označil svojou pečaťou. Postaral sa aj o monštranciu, v ktorej je relikvia uctievaná. Hovorí o tom nápis na zadnej strane monštrancie.
V rokoch 1929 až 1950 kláštor spravovali saleziáni. V tom období vybudovali v dolnej časti sýpky divadlo, v ktorom okrem ochotníkov hrávali aj samotní rehoľníci. Od roku 1999 do roku 2014 sa o kláštor starali bratia rádu pallotínov. Od roku 2015 je kláštor v správe Biskupského úradu v Nitre. V budove sýpky sú umiestnené expozície z histórie kláštora a nedávno pribudla expozícia opátskeho krídla. Kláštor je otvorený denne počas komentovaných prehliadok.
Viac informácií: +421 910 852 085
Web: www.klastorbenadik.nrb.sk
Adresa: Pod Kláštorom 1, Hronský Beňadik, 966 53
