Hoci krasové útvary by sme hľadali skôr v iných oblastiach Slovenska, v pohorí Tríbeč sa nachádza skrytý Kostoliansko-lehotský kras. Rozdelený je dolinou Žitavice na dve časti: Kostoliansky a Lehotský, v ktorom je známych niekoľko jaskýň.
V katastrálnom území obce Malá Lehota v súčastnosti evidujeme 5 jaskýň: Brloh pod Jazvinskou jaskyňou (dĺžka 4m), Jaskyňa v kameňolomne (36 m), Jazvinská jaskyňa (Debnárova jaskyňa, 44m), Ponor Suchého potoka (hĺbka 4 m) a Praženica (hĺbka 3 m).
Jazvinská jaskyňa, nazývaná tiež Debnárova jaskyňa, sa nachádza pri osade Debnárov štál. Patrí k najznámejším puklinovo-riečnym jaskyniam v Kostoliansko-lehotskom krase. Vznikla vplyvom vodných činiteľov na puklinách vo vápencoch. Tiahne sa vodorovne vo vápencovom masíve do vzdialenosti 44 m a pokračuje úzkou puklinou. Jej výzdobu tvoria skrasovatené pukliny a sintrová výplň. Pre nepriechodnosť podzemných priestorov a zanesenému dnu splavenými sedimentmi z jej povrchu bola jaskyňa prekopávaná v rokoch 1973, 1974, 1975, 1988 a 1989.
Prvá zmienka o Jazvinskej jaskyni v Tribečskom pohorí v Debnárovom štále pochádza ešte z roku 1893 od botanika a archeológa Andreja Kmeťa. Opisoval ju v recenzii k článku Dr. L. Niederieho – Lidstvo v době predhistorické se zvláštnym zřetelem na země slovanské, ktorá bola uverejnená v Tovaryšstve v roku 1895.
Jaskyňa sa spomína už v miestnych povestiach Živánska veža a Debnárov štál, ktoré sú publikované v knihe A zvony nezvonia (Povesti z Novej Bane a okolia) od Jozefa Hindického.
Dňa 29. apría 2015 sa uskutočnilo miestne šetrenie Správou slovenských jaskýň o sprístupenení Jaskyne v kameňolome a Jazvinskej jaskyne, ktorá spĺňa podmienky na sprístupnenie.
Obec v uplynulom období vybudovala k jaskyni schody so zábradlím z prírodných materiálov, osadené by mali byť pri nej informačné tabule a mreža, ktorou bude v zimnom období jaskyňa uzatvorená. Zatvorená by mala byť približne od konca septembra do marca, dôvodom je fakt, že je zimoviskom chráneného netopiera podkovára krpatého a iných druhov netopierov.
