V Hronskom Beňadiku pribudla replika prvého automobilu vyrobeného na Slovensku. Auto miestni pomenovali Drndička kvôli rachotu, ktoré vydávali jeho štyri drevené kolesá. Pôvodné vozidlo bolo zostrojené v obci Psiare, v súčasnosti časti obce Hronský Beňadik, v 20-tych rokoch 20. storočia. Jeho zhotoviteľ Michal Majer sa s automobilmi pravdepodobne zoznámil počas vojny, kde vykonával prácu šoféra. Dnes „Drndička“ pribudla na mape Coburgovskej železnej cesty, ktorú Banskobystrický kraj podporuje ako vznikajúci turistický produkt, ktorý vedie po stopách Coburgovcov v regiónoch kraja.
Zhotoveniu Drndičky predchádzalo stretnutie bulharského cára Ferdinanda Coburga, ktorý prijal pomoc od šikovného okoloidúceho Michala Majera, keď sa mu na ceste pokazilo auto. Šľachtic mu za odmenu poskytol dokumentáciu k autu, kolesá a volant. Zručný majster si na základe tejto dokumentácie zostrojil vlastné vozidlo, ktoré postupom času zdokonaľoval.
Model automobilu vznikol len na základe dobových fotografií a niekoľkých údajov, ktoré boli zozbierané od miestnej pamätníčky, pani Terézii Rybárovej. Bohužiaľ sa nezachovala projektová dokumentácia ani žiadne súčasti auta. Model Drndičky vytvorila umelecká kováčka Andrea Kosecová, ktorá na výrobe pracovala takmer rok, aby bol výsledok čo najautentickejší. Model je vyhotovený v pôvodnej béžovej verzii, i keď bola neskôr Majerova Drndička premaľovaná na zeleno. Zhotovený model má otváracie dvere aj funkčný klaksón.
Projekt finančne podporila Oblastná organizácia cestovného ruchu Región GRON z členského príspevku Rozvojovej agentúry BBSK n. o. vo výške 12 000 EUR. Na financovaní sa podieľala aj obec Hronský Beňadik. Pri modeli automobilu Oblastná organizácia cestovného ruchu Región GRON zabezpečila aj informačný panel s popisom príbehu, ako sa udialo stretnutie cára Ferdinanda Coburga s Michalom Majerom.
„Myšlienka vytvoriť model prvého slovenského auta vzišla zo spolupráce Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región GRON a obce Hronský Beňadik. Mohlo tak vzniknúť toto výnimočné dielo, ktoré ako veríme, obohatí región o ďalšiu zaujímavosť, ktorú sa oplatí vidieť pri jeho návšteve,“ uviedla Mária Veselá, riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Región GRON. Ako doplnila: „Veľmi milým prekvapením slávnostného podujatia bola prítomnosť vnučky pána Michala Majera, ktorá je so svojím starým otcom odfotená v pôvodnej Drndičke. Pani Jozefína Košťálová má krásnych 93 rokov a dnešnú poctu šikovnosti starého otca si nenechala ujsť. Krásnym gestom prispela aj samotná autorka diela, Andrea Kosecová, ktorá pani Košťálovej darovala vlastnoručne vyrobenú železnú kyticu ruží a ľalie.“
„Našim cieľom bolo vyzdvihnúť historickú hodnotu tohto jedinečného počinu od šikovného majstra zo Psiarov. Po dôkladnom zvážení sme sa rozhodli model umiestniť v centre obce, v blízkosti Baziliky svätého Benedikta, opáta a benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku. Práve tu dochádza k najväčšiemu pohybu turistov a návštevníkov obce, a teda tu Drndička aj so svojim príbehom má potenciál upútať najviac ľudí,“ uviedol Imrich Rajčok, starosta obce Hronský Beňadik.
Coburgovská tematika prepája regióny naprieč Banskobystrickým krajom a má nezastupiteľné miesto, nielen z pohľadu kultúrno-historického dedičstva, ale aj z hľadiska rozvoja cestovného ruchu. „Stopy Coburgovcov, máme zdokumentované na Gemeri, kde si Bulharský cár Ferdinand Coburg postavil moderný poľovnícky zámoček na Prednej Hore. Ten istý Coburg bol zadávateľom aj impozantného kaštieľa, dnes liečebného ústavu na Prednej Hore. Stopy Coburgovcov vidíme aj v Jelšave, coburgovský kaštieľ v tomto meste bol administratívnym centrom coburgovských aktivít v našich regiónoch. Obce Pohorelská Maša, Vaľkovňa, Zlatno, či Červená Skala sú plné pozostatkov Pohorelského železiarského komplexu - úspešného podnikania po vedením Coburgovcov. My dnes organizujeme spolu s predstaviteľmi OZ Coburgovci na Slovensku komentované prehliadky, ktoré práve vďaka Coburgovcom privedú turistov do v súčasnosti najmenej rozvinutých miest nášho kraja. Preto sa veľmi teším, že krajská aj 4 naše oblastné organizácie cestovného ruchu sú si vedomé, že Coburgovci a ich stopy spájajú a my na nich môžeme tvoriť produkty cestovného ruchu. Preto tu vznikol model Drndičky – aby poukázal na šikovnosť miestnych a zároveň aby sa Hronský Beňadik pridal k miestam na mape Coburgovskej železnej cesty“ uviedol Ján Beljak, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja pre regionálny rozvoj.
Vplyv Coburgovcov nielen na regióny banskobystrického kraja bol významný a je viditeľný dodnes. Vďaka ich podnikaniu v oblasti železospracovateľského priemyslu vznikali najmä na Horehroní vysoké pece, hámre, osady sa rozrastali a vznikali obce, vzrastala aj občianska vybavenosť lokalít, kultivovalo sa prostredie. Rozvoj priemyslu prinášal technologický pokrok do odľahlejších regiónov aj nové pracovné miesta a zmenu spôsobu života miestnych obyvateľov.
