Hrnčiarske múzeum bolo zriadené za účelom zachovania tradície hrnčiarstva v Brehoch, ako aj záchrany kultúrnej pamiatky remeselnícky dvor Kohlov dom. Snahou OZ je zozbierať a zachovať zariadenie obydlia remeselníckej rodiny, predmety súvisiace s hrnčiarskou výrobou a tiež pôvodné hrnčiarske výrobky „brežských“ hrnčiarov a oživiť hrnčiarsky odkaz v obci Brehy.
Blížiaci sa koniec mája nám priniesol príjemné stretnutie. V sobotu 26. mája bolo múzeum slávnostne otvorené a čas na návštevu si našlo mnoho priaznivcov aj zvedavcov. Každý, kto mal záujem, mohol nahliadnuť do malého domčeka U Kohlov a do zadnej hospodárskej budovy, kde je umiestnená dodnes funkčná hrnčiarska pec na vypaľovanie hlinených výrobkov.
Otvorenie zahájila spevom Ženská spevácka skupina Hronka z Brehov. V tomto čase už rozvoniavalo pohostenie a domáce lokše, ktoré členovia OZ odpekali priamo vo dvore. Po uvítaní sme si mohli prezrieť výstavu drotárstva manželov Ďurčatovcov pochádzajúcich z Rybníka nad Hronom, dnes pôsobiacich v Bratislave. Z ich tvorby sme mohli vidieť šperky, vtáčiky, rybu, kraslice, ale pozornosť pútala najmä busta dámy s klobúčikom. Na nej autorka pracovala takmer 2 roky. Počas dňa atmosféru dotvárala Folklórna skupina z Novej Bane, ktorú tvoria súrodenci Tužinskí s kamarátom z Martina.
Viac o možnosti vstupu: regiongron.sk/vstup-hrnciarskeho-muzea-v-brehoch-klastora-v-hronskom-benadiku/
PaedDr. Rozália Ďurčatová (*1940) si záujem o drotárstvo prechováva z detstva, keď na dvore sedela pri drotárovi Jankovi Pacoltovi z Kamienky a pozerala, ako drotuje hrnce a misky pre okolité susedky. Drotár u jej rodičov každý rok prespával a chodil drotovať do okolia. Na prvú výstavu Klubu Džarek bol pán Pacolt pozvaný a osobne sa jej zúčastnil napriek vysokému veku. Rozália tvorí úžitkovo–dekoratívne predmety, figurálne plastiky, šperky, opletá keramiku, sklo a veľkonočné kraslice. Využíva všetky druhy drôtov a ovláda tradičné drotárske techniky – opletanie drôtu, techniku viazaného slučkového výpletu a šitej čipky. Inšpiruje sa osobnými zážitkami a prírodou, zobrazuje námety z každodenného života a blízke sú jej sakrálne i rozprávkové témy. Vytvára z drôtu v životnej veľkosti vtákov a rovnako rada robí figurálne námety. Od roku 2004 sa pravidelne zúčastňuje Stretnutí drotárskych majstrov v Považskom múzeu v Žiline i trienále Premeny drôtu. V Bratislave je každoročne účastníčkou Dní majstrov ÚĽUV-u. V tvorbe šperkov z plechu využíva medený, mosadzný a strieborný plech, na ktoré aplikuje aj techniku fotoleptu. Svoje vedomosti a zručnosti si dopĺňala v rámci Letných akadémií šperku i štúdiom na SOŠ technickej v Bratislave, odbor zlatník – klenotník. Od roku 2004 je členkou Klubu Džarek pri Regionálnom centre remesiel ÚĽUV Bratislava. Zúčastnila sa Ctěnického drátování a získala viaceré ocenenia. Neskôr získala pre prácu s drôtom aj manžela, Ing. Štefana Ďurčata (*1935), ktorý používa pozinkovaný, medený, železný žíhaný aj farebný lakovaný drôt. Využíva tradičné drotárske techniky, opletanie drôtu, slučkovú techniku a pri opletaní kraslíc aj techniku šitej čipky. Drotuje veľmi precízne – presne, čo mu je vlastné z jeho celoživotného projektovania stavieb. Od roku 2014 sa zúčastňuje na Stretnutiach drotárskych majstrov v Považskom múzeu v Žiline a od decembra 2014 je členom Klubu Džarek pri Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Bratislave. Svoje práce prezentoval na výstavách Klubu Džarek, na samostatnej rodinnej výstave v Bratislave a v Tekovskom múzeu v Leviciach i na výstavách Cechu česko - moravských umeleckých dráteníků Praha.
Deň vyšiel veľmi príjemne a my sme radi, že sme sa ho mohli zúčastniť. Príležitosť navštíviť múzeum je po dohode alebo počas víkendov. Múzeum pripravuje Deň na Hrnčiarskom dvore a samozrejme, svoje dvere otvorí aj počas Brežských remeselných dvorov 11. augusta. Múzeu prajeme vydarenú sezónu.
Viac o možnosti vstupu: regiongron.sk/vstup-hrnciarskeho-muzea-v-brehoch-klastora-v-hronskom-benadiku/
