Opevnené poveľkomoravské hradisko bolo objavené v roku 1972 archeológom Štefanom Holčíkom pri prehliadke kaplnky sv. Heleny z rokov 1713-1715. Tvorilo spolu s ďalšími hradiskami ochranu cesty Pohroním.

Hradisko na Beňadickej skale bolo obohnané asi 90 m dlhým, do pravého uhla zalomeným valovým opevnením. Z východnej strany nebolo potrebné budovať múr, ten totiž končil pri strmom, takmer kolmom zráze nad Hronom. Sídlisko malo tvar oválu s dĺžkou 300 metrov a šírkou maximálne 80 metrov. Jeho vek sa datuje do konca 9. alebo do 10. storočia. Toto a iné blízke hradiská nemali významnejšiu hospodársko-politickú či kultúrnu funkciu, ich úloha bola skôr strategická a ochranná. Mali chrániť obyvateľov pred nájazdmi cudzích (staromaďarských) kmeňov.

Dnes v mieste nálezu hradiska stojí morová župná kaplnka. Mor v roku 1710 zhoršil už aj tak nepokojné obdobie Rákocziho povstania. Nákaza značne zdecimovala obyvateľstvo obce, ale to bolo dostatočne húževnaté na to, aby sa pozviechalo. Pamiatkou na toto obdobie je baroková rímskokatolícka kaplnka sv. Krvi na Beňadickej skale postavená v rokoch 1713-1715 ako pripomienka morovej epidémie v rokoch 1709-1710.

Kaplnka stojí na mieste bývalého hradiska a neskôr na mieste župnej drevenej kaplnky sv. Heleny postavenej župným zemianstvom Tekova za podžupana Andreja Hunyadyho.
Kaplnku vymaľoval Imrich Kürtössy, vysvätená bola v roku 1716. Stavba je oktogonálneho pôdorysu, zaklenutá kupolou. Pred vstupom je predstavaný vstupný portikus s tympanónom. Nad vchodom je pamätná tabuľa stavby a opravy kaplnky s erbom Hunyadyovcov. Fasádu stavby členia na zlomeniach pilastre, medzi nimi sú okná s polkruhovým zakončením. Na korunnej rímse je zasadená zvonová strecha zakončená laternou krytou cibuľovou strechou. V interiéri je chór podopretý dvoma stĺpmi s dreveným lomeným schodišťom. Na hlavnom oltári bol pôvodne obraz umučeného Krista, po stranách boli sochy sv. Rochu a sv. Sebastiána.
V minulosti stála na 100 krokov od kaplnky drevená zvonica z 18. storočia.